Čo je mačacia panleukopénia?

Choré mačky vylučujú vírus FPV vo vysokých titroch vo výkaloch a k prenosu

dochádza fekálno-orálnou cestou. Nepriamy kontakt je najčastejším spôsobom prenosu infekcie a FPV sa môže prenášať kontaminovanými predmetmi (topánkami, oblečením), čo znamená, že aj domáce mačky sú ohrozené.Dochádza aj k vnútromaternicovému prenosu a infekcii novorodencov.

 

FPV postihuje mačky každého veku, mačiatka sú najviac náchylné.

Úmrtnosť je vysoká, > 90 % u mačiatok.

V závislosti od typov infikovaných buniek príznaky choroby zahŕňajú:

− hnačka,

− lymfopénia, neutropénia, nasleduje trombocytopénia a anémia,

− imunosupresia (u dospelých mačiek dočasná),

− cereberálna ataxia (len u mačiatok), potrat.

 

FPV antigén je možné zistiť vo výkaloch pomocou komerčne dostupného latex-aglutinačného testu alebo imuno-chromatografického testu. Špecializované laboratóriá vykonávajú PCR testovanie celej krvi alebo výkalov. Sérologické testy sa neodporúčajú, pretože nerozlišujú medzi infekciou a vakcináciou.

 

Podporná terapia a dobrá ošetrovateľská starostlivosť pomáhajú výrazne znížiť úmrtnosť. V prípadoch enteritíd parenterálne podávanie širokospektrálneho antibiotika proti gramnegatívnym a anaeróbnym baktériám je nevyhnutný na prevenciu sepsy. Mačací rekombinovaný interferón omega je pravdepodobne účinný.

Podozrivé/potvrdené prípady by mali byť umiestnené do karantény. Účinné sú dezinfekčné prostriedky obsahujúce chlórnan sodný (bieliaci prostriedok), kyselina peroctová, formaldehyd alebo hydroxid sodný.

Mladé mačiatka s neúplnou históriou vakcinácie, odstavené mačiatka alebo neočkované mačky je možné chrániť na 2 – týždne subkutánnou alebo intraperitoneálnou injekciou anti-FPV séra. Bežné používanie tohto antiséra sa neodporúča, pretože nenahrádza vakcináciu.

 

Všetky mačky – vrátane domácich mačiek – by mali byť zaočkované proti FPV.

Odporúča sa podať dve injekcie vo veku 9 až 12 týždňov a posilňovaciu dávku o jeden rok neskôr. Tretia vakcinácia vo veku 16 týždňov sa odporúča pre mačiatka z prostredia s vysokou pravdepodobnosťou infekcie (mačacie útulky) alebo od matiek s vysokými hladinami protilátok vyvolaných vakcínou (odchovy mláďat).

Prvé posilňovacie vakcíny sa podávajú o jeden rok neskôr a potom s intervalmi troch alebo viac rokov. Dospelé mačky s neznámou históriou vakcinácie by mali dostať jednu injekciu, za ktorou nasleduje posilňovacia dávka o jeden rok neskôr. Ďalšie posilňovacie dávky je možné podať s intervalom troch alebo viac rokov.

Hoci ochrana začne veľmi rýchlo po aplikácii modifikovaných živých vakcín, nemali by sa používať u kotných matiek. Modifikované živé vakcíny by sa nemali používať u mačiatok mladších ako 4 týždne.